|
Vec:
Informácia k podaniu
K Vášmu podaniu zo dňa 23.3.2009, ktoré ste nám zaslali mailovou poštou,
dávame nasledujúcu informáciu:
Podľa § 2 písm. f) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov") predmetnom dane daňovníka s
neobmedzenou daňovou povinnosťou je príjem (výnos) plynúci zo zdrojov na území
Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí.
Podľa § 2 písm. d) bod 1 zákona o dani z príjmov je daňovníkom s neobmedzenou
daňovou povinnosťou (daňovým rezidentom Slovenskej republiky) fyzická osoba,
ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo sa tu obvykle
zdržiava.
Pokiaľ je daňovník považovaný v súlade s domácimi daňovými predpismi za
daňového rezidenta dvoch štátov, t. z. z dôvodu trvalého pobytu je daňovým
rezidentom Slovenskej republiky a z dôvodu trvania obvyklého zdržiavania sa v
zahraničí (viac ako 183 dní v kalendárnom roku) je rezidentom Nórska, je
potrebné riešiť konflikt dvojitej rezidencie podľa rozhraničovacích kritérií
definovaných v článku 4 ods. 2 Zmluvy uzavretej medzi vládou Československej
socialistickej republiky a vládou Nórskeho kráľovstva o zamedzení dvojitého
zdanenia a o zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmu a z majetku
(Vyhláška č. 35/1980 Zb.) ďalej len „medzinárodná zmluva“.
Podľa článku 4 medzinárodnej zmluvy výraz “osoba majúca bydlisko alebo sídlo
v jednom zmluvnom štáte” označuje v zmysle tejto Zmluvy osobu, ktorá je podľa
práva tohto štátu podrobená v tomto štáte zdaneniu z dôvodov svojho bydliska,
stáleho pobytu, miesta vedenia alebo iného podobného kritéria.
Ak fyzická osoba má bydlisko v oboch zmluvných štátoch, postupuje sa takto:
a) Predpokladá sa, že táto osoba má bydlisko v tom štáte, v ktorom má stály
pobyt. Ak má stály byt v oboch štátoch, predpokladá sa, že má bydlisko v tom
štáte, ku ktorému má užšie osobné a hospodárske vzťahy (stredisko životných
záujmov).
b) Ak sa nemôže určiť, v ktorom štáte má táto osoba stredisko životných záujmov
alebo ak nemá stály byt v žiadnom z týchto štátov, predpokladá sa, že má
bydlisko v tom štáte, v ktorom sa obvykle zdržiava.
c) Ak sa táto osoba obvykle zdržiava v oboch štátoch alebo ak sa obvykle
nezdržiava v žiadnom z nich, predpokladá sa, že má bydlisko v tom štáte,
ktorého je štátnym občanom.
d) Ak je táto osoba štátnym občanom oboch štátov alebo ak nie je štátnym
občanom žiadneho z nich, upravia príslušné úrady oboch štátov otázku vzájomnou
dohodou.
Pri riešení konfliktu dvojitej rezidencie fyzickej osoby sa rozhraničovacie
kritériá pre určenie rezidencie uplatňujú postupne v poradí, v akom sú uvedené
v medzinárodnej zmluve (napr. existencia stáleho bytu, stredisko životných
záujmov, miesto obvyklého zdržiavania sa).
Tieto kritériá sa aplikujú postupne až dovtedy, pokiaľ nie je stanovený len
jeden štát rezidencie, pričom nie je nevyhnutné vyčerpať všetky kritériá na
rozhraničenie rezidencie fyzickej osoby vymedzené v príslušnej medzinárodnej
zmluve.
Ak je fyzická osoba považovaná za rezidenta dvoch zmluvných štátov podľa
vnútroštátnych daňových predpisov týchto štátov, bude rezidentom toho zmluvného
štátu, v ktorom má stály byt.
Vo väčšine prípadov je uvedené kritérium postačujúce na vyriešenie konfliktu
dvojitej rezidencie (napr. v situáciách, ak má fyzická osoba stály byt v jednom
zmluvnom štáte a je určité obdobie fyzicky prítomná na území druhého zmluvného
štátu).
Kritérium
stáleho bytu
znamená, že fyzická osoba vlastní alebo má v držbe byt, ktorý má stály
charakter, je zariadený a udržiavaný pre stále použitie touto fyzickou osobou.
Opakom stáleho bytu je pobyt na určitom mieste, ktorý má krátkodobý alebo má
časovo obmedzený charakter.
Pri posudzovaní splnenia kritéria stáleho bytu nie je rozhodujúca jeho forma
(rodinný dom alebo bytový dom, vlastnený alebo prenajatý fyzickou osobou,
prenajatá zariadená miestnosť a pod.).
Rozhodujúcou podmienkou pre splnenie predmetného kritéria je posúdenie stálosti
bytu. Posudzovaný byt fyzickej osoby je stály, ak je tejto osobe prístupný
nepretržite v každom čase, nie príležitostne na účely krátkodobého pobytu
(napr. za účelom obchodnej cesty, študijnej alebo vzdelávacej cesty, návštevy
kurzu alebo školy).
Ak má fyzická osoba stály byt v obidvoch zmluvných štátoch, bude považovaná za
rezidenta toho zmluvného štátu, v ktorom má
stredisko životných záujmov.
Stredisko životných záujmov predstavuje štát, ku ktorému má fyzická osoba užšie
osobné a hospodárske vzťahy (napr. rodinné, sociálne a ekonomické vzťahy,
zamestnanie, politické, kultúrne a iné aktivity, miesto podnikania, miesto,
z ktorého spravuje svoj majetok).
Pri posudzovaní, ku ktorému štátu má fyzická osoba užšie osobné a hospodárske
vzťahy (stredisko životných záujmov), je potrebné brať do úvahy všetky
skutočnosti a okolnosti a posudzovať ich ako celok, hoci osobitnú pozornosť je
potrebné venovať osobným vzťahom.
Dôkaznými prostriedkami preukazujúcimi prenesenie strediska životných záujmov
fyzickej osoby do iného zmluvného štátu a deklarovaní úmyslu trvalo žiť v tomto
inom štáte môžu byť napr. písomné ohlásenie skončenia trvalého pobytu
v zmluvnom štáte, potvrdenie o rezidencii vydané zahraničným správcom dane,
udelenie povolenia na pobyt pre rodinných príslušníkov v inom zmluvnom štáte,
zmluvy o uzatvorení životných, sociálnych a zdravotných poistení, nadobudnutie
nehnuteľností v zahraničí a preukázanie vlastníctva výpisom z katastra
nehnuteľností, pracovný vzťah uzatvorený na dobu neurčitú, resp. iné doklady
preukazujúce užšie rodinné a sociálne vzťahy v inom zmluvnom štáte, majetkové
pomery, politické, obchodné a kultúrne aktivity.
Ak má fyzická osoba stály byt v obidvoch zmluvných štátoch a nie je možné určiť
štát, v ktorom má stredisko životných záujmov alebo ak táto osoba nemá
k dispozícii stály byt ani v jednom zo zmluvných štátov, bude rezidentom toho
zmluvného štátu, v ktorom sa
obvykle zdržiava.
Na účely medzinárodnej zmluvy sa výrazom „štát, v ktorom sa osoba obvykle
zdržiava" rozumie ten zmluvný štát, v ktorom sa fyzická osoba zdržiava
častejšie, pričom uvedené zdržiavanie sa fyzickej osoby je potrebné posudzovať
nielen v spojení so stálym bytom, ktorý má táto osoba umiestnený v zmluvnom
štáte, ale s akýmkoľvek iným miestom v tomto štáte, kde sa táto osoba zdržiava.
Ak fyzická osoba nemá stály byt ani v jednom zo zmluvných štátov (napr.
z dôvodu ubytovania v hoteloch), je potrebné posudzovať všetky pobyty
v príslušnom zmluvnom štáte bez ohľadu na účel týchto pobytov.
Daňovú rezidenciu v inom štáte preukazuje daňovník s trvalým pobytom na
území Slovenskej republiky správcovi dane, ak ho správca dane vyzve na takého
preukázanie a tiež počas daňovej kontroly.
Ak je daňovník považovaný za daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou
v Slovenskej republike, postup pri zdaňovaní príjmov zo závislej činnosti je
nasledovný:
Podľa § 2 písm. f) zákona o dani z príjmov predmetnom dane daňovníka s
neobmedzenou daňovou povinnosťou je príjem (výnos) plynúci zo zdrojov na území
Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí.
Podľa § 32 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov daňové priznanie k dani
z príjmov fyzickej osoby je povinný podať aj daňovník, ktorý za zdaňovacie
obdobie roka 2008 dosiahol zdaniteľné príjmy len podľa § 5 (príjmy zo závislej
činnosti) presahujúce 50 % sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a) tohto zákona, ak
plynú zo zdrojov v zahraničí (za rok 2008 49 248 Sk). Prílohu daňového
priznania tvoria doklady preukazujúce výšku príjmov plynúcich zo zdrojov
v zahraničí .
Fyzická osoba, ktorá mala v roku 2008 len príjmy zo závislej činnosti, podáva
daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby typ A
(vzor tlačiva MF SR č. 097165/2007).
Daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby možno vyplniť na
internetovej stránke www.drsr.sk
Vyplnenie tlačív na internete (text umiestnený v modrej tabuľke v pravo)
Daň z príjmu – FO
Elektronicky podané daňové priznanie musí byť podpísané zaručeným
elektronickým podpisom. Ak fyzická osoba podáva daňové priznanie k dani
z príjmov fyzickej osoby elektronickými prostriedkami bez zaručeného
elektronického podpisu, postupuje spôsobom ustanoveným v podľa § 20 ods. 8
zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov.
Vylúčenie dvojitého zdanenia príjmov zo závislej činnosti, ktoré plynuli
rezidentovi Slovenskej republiky zo zdrojov Nórsku, sa v zmysle článku 23
medzinárodnej zmluvy uskutoční metódou vyňatia príjmov zo zdanenia.
Ak je daňovník považovaný za daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou
v Slovenskej republike, postup pri zdaňovaní príjmov zo závislej činnosti je
nasledovný:
V súlade s § 2 písm. h) zákona o dani z príjmov zdaniteľným príjmom na území
Slovenskej republiky je príjem, ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený od
dane podľa zákona ani medzinárodnej zmluvy.
Podľa § 2 písm. g) zákona o dani z príjmov predmetnom dane daňovníka s
obmedzenou daňovou povinnosťou je príjem (výnos) plynúci zo zdrojov na území
Slovenskej republiky (§ 16).
Nakoľko nerezident Slovenskej republiky zdaňuje na Slovensku len príjmy, ktoré
mu plynuli zo zdrojov na Slovensku,
príjem zo závislej činnosti, ktorý plynie takémuto daňovníkovi zo zdrojov
v zahraničí, prípadne iný príjem zo zahraničia, nie je zdaniteľným príjmom na
území Slovenskej republiky.
|
upravené v máji 2009
copyright 2000-2009 © Vlado Branko
Nórsko-slovenský spolok / Norsk-slovakisk forening Skogbrynet 39 D, 0283
Oslo, Norge tlf.: +47 22 50 49 36 Org. nr. 985 222 398
|